Štúdio 24: Prečo nezabúdať na Holokaust?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pripomíname si milióny obetí holokaustu. 27. januára 1945 sa podarilo oslobodiť nemecký koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau neďaleko poľského Osvienčimu. O tom, ako si tieto udalosti pamätáme a prečo je dôležité o nich učiť ďalšie generácie, sa moderátorka JOJ 24 Andrea Pálffy-Belányiová rozprávala s poprednou odborníčkou na holokaust, doktorkou Monikou Vrzgulovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.
Doktorka Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied sa už od roku 1995 venuje metóde orálnej histórie a zaznamenávaniu osobných svedectiev ľudí, ktorí prežili holokaust. K tejto práci sa dostala vďaka medzinárodnému projektu Osudy tých, ktorí prežili holokaust, do ktorého sa Slovensko zapojilo po oneskorení spôsobenom komunistickým režimom, keď sa o holokauste vo verejnom priestore takmer nehovorilo.
Rozhovory vníma ako kombináciou zážitku a veľkej zodpovednosti
Ponuku pracovať na projekte prijala okamžite a postupne sa z nej stalo jej celoživotné odborné aj osobné poslanie. Stretnutia s pamätníkmi sú silné, emocionálne a dlhodobo sa jej vracajú v spomienkach, často vyvolané zvukmi, vôňami či konkrétnymi situáciami.
Rozhovory s preživšími holokaustu vníma ako kombináciu silného zážitku a veľkej zodpovednosti – cieľom je nielen zaznamenať výpoveď, ale aj neublížiť respondentom a nezanechať v nich ďalšiu bolesť. „Úplne najvzácnejšie na tých stretnutiach bola dôvera, ktorou nás obdarili tým, že sa s nami rozprávali. A musím povedať, že s viacerými som počas tých tridsiatich rokov sa stretávala na pravidelnej báze,“ uviedla Vrzgulová s tým, že s viacerými z preživších holokaustu si vytvorila dlhodobé, neraz až priateľské vzťahy, ktoré vníma ako veľkú česť aj osobnú inšpiráciu.
Prečo spoločnosť tolerovala prenasledovanie Židov?
Vrzgulová sa v rozhovore dotkla aj širšieho historického kontextu holokaustu a otázky, ako bolo možné, že spoločnosť na Slovensku dokázala prenasledovanie Židov tolerovať alebo dokonca podporovať. Pripomína, že na konci 30. rokov boli ľudia náchylní prijímať zjednodušené vysvetlenia kríz a hľadať vinníkov, pričom významnú úlohu zohrávali propaganda, nacionalizmus a predsudky.
Na Slovensku podľa nej ľudácky režim pracoval s antisemitizmom, stereotypmi a nálepkovaním Židov ako „nežiadúcej“ skupiny. Upozorňuje, že mnohé konšpiračné teórie a predsudky majú hlboké historické korene a v rôznych podobách pretrvávajú dodnes.
Dôležitým faktorom však podľa nej nebola len ideológia, ale aj ekonomický prospech. Postupné vytláčanie Židov z profesií a verejného života vytváralo priestor pre majoritu, ktorá z toho mohla materiálne profitovať – či už obsadením pracovných miest, alebo získaním majetku. Práve kombinácia predsudkov, propagandy a hospodárskych motivácií podľa Vrzgulovej prispela k tomu, že časť spoločnosti režim podporovala alebo z jeho krokov ťažila.
Celý rozhovor s Monikou Vrzgulovou si môžete pozrieť vo videu.