Viliam Gerik

Viliam Gerik je pre jedných výborný telegrafista, výsadkár, ktorý mal veľkú smolu. Pre iných zradca, ktorý sa po neúspešných pokusoch o nadviazanie spolupráce s odbojom rozhodol prihlásiť na protektorátnej policajnej stanici. Naivne veril, že ho neodovzdajú gestapu.

To si ho však prišlo vyzdvihnúť a tvrdými výsluchmi z neho dostali dôležité informácie o výcviku parašutistov v Anglicku.
Viliama Gerika priviezli 18. júna 1942 aj pred kostol v Resslovej ulici v Prahe, aby identifikoval telá Jozefa Gabčíka, Jana Kubiša, či ostatných parašutistov po ich poslednom boji s útočnými oddielmi SS.
Postupne Gerik robil všetko preto, aby ľudí, ktorých mu gestapo prikázalo kontaktovať, nejakým spôsobom upozornil, že mu nemajú veriť. Nacisti ho preto prestali ako spolupracovníka využívať a poslali ho do koncentračného tábora v Dachau.

Dožil sa tam oslobodenia a nesnažil sa niekam odcestovať, zmeniť si identitu a žiť niekde v ústraní. Sám sa prišiel prihlásiť československým úradom, aby svoju kolaboráciu vysvetlil a očistil svoje meno.
Keď videl, že to nebude také jednoduché, z väzby ušiel, no zakrátko ho chytili.
Súdili ho spolu s Karlom Čurdom, na základe zrady ktorého bol odhalený úkryt Gabčíka, Kubiša a ďalších piatich parašutistov. Čurda za to dostal odmenu 500-tisíc ríšskych mariek a s gestapom aktívne spolupracoval. Bol zodpovedný za smrť, či väznenie a prenasledovanie ďalších ľudí.
Viliama Gerika aj Karla Čurdu odsúdili v roku 1947 na trest smrti obesením.

Vypočujte si diel 24podcastu venovaný Viliamovi Gerikovi, ktorého osud skúmal historik Martin Posch.