Študenti sediaci na ceste prikrytí československou vlajkou vzdorovali nespravodlivosti a brutalite. Pozrite si unikátne zábery z Prešova z augusta 1968

PREŠOV / Dvadsiateho prvého augusta 1968 na naše územie vtrhli zo všetkých strán ozbrojení vojaci zo Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Bulharska a Maďarska .Okupácia Československa tak aj u najväčších sympatizantov komunizmu navždy pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby socializmu s ľudskou tvárou, ktorú razilo bývalé vedenie KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom.

Okrem novinárov a fotoreportérov nafotili vpád vojsk aj bežní občania. Niektorým fotoaparát alebo film zhabali hneď, ak si ich všimli ako fotografujú. Iným sa podarilo fotografie uchrániť. Roky však boli ukryté. V Prešove v roku 2018 pripravili výstavu fotografií Petra Lišku, ktorý vtedy ako študent situáciu vo svojom meste nafotil. A čo je ešte vzácnejšie, našiel sa aj krátky filmový záznam, ktorý nakrútil otec Petra Hudáka.

Pozrite si tieto vzácne, unikátne zábery v našej reportáži. 

Tank prechádzajúci v auguste 1968 sídliskom v Prešove

foto

Peter Liška má dodnes aj fotoaparát, ktorým vtedy pred vyše päťdesiatimi rokmi fotil. Ako študent ho vyhral v technickej súťaži.

„Tak človek exponoval, to sa natiahlo, čiže nejak tak som vystrčil ruku hore a fotil,“ spomína po rokoch na augustový deň

„Obsadili hlavne budovy kasární, skladisko, poštu, banku, vysielač Dubník,“ hovorí Igor Lazorík z Krajského múzea v Prešove.

Na fotografiách vidieť, že ľudia majú v očiach hnev, ale aj strach. Unikátne fotografie vyšli v knihe pod názvom Zmarené nádeje. Je medzi nimi aj tá, ktorá zachytáva mládež, ktorá si odvážne sadala na cestu navzdory spojeneckým tankom.

„Tie deti, študenti sedeli prikrytí československou vlajkou,“ ukazuje Peter Líška.

„Všetky tie tváre, ktoré sú tam, k nim dnes treba pripočítať tých päťdesiat rokov. Povedzme tie deti, tí chlapci, ktorí tam sú, ktorí tam sa postavia pred tank a tak, to sú dnes ľudia na pokraji dôchodkového veku,“ hovorí Ľubomír Petraško, autor knihy Zmarené nádeje.

Peter Liška ale nie je jediný, ktorý tu pobehoval v tom čase s objektívom v ruke. Z Prešova existujú aj filmové záznamy. Tieto exkluzívne zábery ležali päťdesiat rokov na jednej chate na okraji Prešova.

Peter Hudák si až vlani na okrúhle výročie okupácie (v roku 2018 poz. redakcie) spomenul na to, ako mu jeho otec kedysi dávno takéto zábery premietal.

„V šesťdesiatom ôsmom bol problém s filmovaním. Každý dobre vie, že sa filmovalo, ako sa hovorí, spod pazuchy,“ opisuje Peter Hudák.

Unikátne snímky majú len dve a pol minúty, ale ich historická hodnota je nenahraditeľná. Navyše, kto sa vtedy o takéto niečo pokúšal, riskoval. Peter Liška mal vtedy len 22 rokov, ale dodnes má v živej pamäti slová vtedajšieho kolegu

„Dávaj si pozor, lebo je možné, že im ešte budeme ďakovať, že prišli,“ uzatvára Peter Líška.